Keď niekto pred voľbami dá voličovi peniaze za hlas, je to trestný čin. Keď politik urobí to isté cez prídavok alebo valorizáciu, volá sa to sociálna politika. Lenže na tomto obchode sa podieľame aj my voliči. A návrh rozpočtu na rok 2027 ukazuje, koľko nás to stojí.

Politik pritom takmer nikdy nerozdáva vlastné peniaze. Rozdáva naše, a čoraz častejšie aj tie, ktoré sme ešte nezarobili.

Bolo by však pohodlné zvaliť všetko na politikov. Nový prídavok alebo dotáciu človek pocíti hneď a bude zaň bojovať. Účet sa rozloží na milióny ľudí a príde až neskôr, takže ho skoro nikto nevníma. A kto by chcel niekomu prídavok vziať, toho vo voľbách potrestáme. Politici sa správajú tak, ako ich za to odmeňujeme. Vlaky zadarmo kedysi kritizoval kdekto, napriek tomu jazdia dodnes, len meškajú o čosi viac. A o trinástych dôchodkoch dnes aj opozícia priznáva, že sa zrušiť nedajú. Kto by to skúsil, voľby by prehral. Frédéric Bastiat to už v roku 1848 napísal takto: "Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných."

Čo hovoria čísla

Vláda schválila návrh rozpočtu na roky 2027 až 2029 s deficitom 4,94 % HDP, teda približne 7,4 mld. eur v roku 2027. Tento rok (2026) očakáva 4,4 % HDP (6,3 mld. eur). Deficit teda rastie, hoci sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zlepšila daňová prognóza a ekonomika má rásť rýchlejšie. RRZ odhaduje schodok na rok 2027 na 4,9 % HDP (7,3 mld. eur), a aj to len vtedy, ak sa nevyčerpá rezerva a dodá sa menej vojenskej techniky. Ešte v roku 2024 vláda na rok 2027 plánovala deficit 3 % HDP, čiže o takmer 3 mld. eur menej. A to máme za sebou tri kolá "konsolidácie", ktoré sa podľa RRZ opierali hlavne o vyššie dane a odvody.

Hrubý dlh má podľa RRZ stúpnuť zo 61,4 % HDP v roku 2025 na 65,9 % HDP v roku 2027 (približne 98,4 mld. eur). Ministerstvo financií uvádza na rok 2027 o niečo viac, 66,3 % HDP. Bez ďalších opatrení prekročí dlh podľa RRZ 70 % HDP už v roku 2028. V rozpočte sú pritom valorizácie platov vo verejnej správe, viac štátnych zamestnancov, vyššie prídavky či príspevok pri narodení dieťaťa. Na investíciách sa zároveň šetrí, oproti dlhodobému priemeru asi o 624 mil. eur.

Bastiat by sa pýtal aj na to, čo nevidno. Vidno nový prídavok a fotku z otvorenia. Nevidno firmu, ktorá pre vyššie odvody nikoho neprijala, ani investíciu, ktorá nevznikla. A nevidno ani úroky. Tie podľa MF SR a RRZ rastú z 1,14 mld. eur v roku 2022 (1,0 % HDP) na približne 2,72 mld. eur v roku 2027 (asi 1,8 % HDP) a v roku 2029 majú byť okolo 3,5 mld. eur (2,2 % HDP). Za tie peniaze sa nepostaví žiadna nemocnica a nezaplatí žiadny učiteľ.

Každá rodina vie, že najprv treba zarobiť a až potom míňať. Štát, ktorý sa zadlžuje aj vtedy, keď sa ekonomike darí, robí opak. Zaplatíme to vyššími daňami, menšími investíciami a v konečnom dôsledku aj kúskom slobody. A najviac zaplatia tí, ktorí dnes voliť nemôžu, naše deti.

Pomôžu pravidlá?

Prirodzene sa ponúka odpoveď, že treba pevné pravidlá. Slovensko má ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a od roku 2027 jeho horná hranica dlhu klesá na 50 % HDP. Dlh sa pritom blíži k 70 %. RRZ píše, že návrh rozpočtu nie je s týmto zákonom v súlade. Vláda podľa nej obchádza povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet tým, že nesprávne uplatňuje únikovú klauzulu, a už druhý rok nepredložila parlamentu opatrenia na zníženie dlhu. Pravidlo teda máme, len ho nikto nevymáha.

V Spojených štátoch je to podobné. Zákonný dlhový strop majú od roku 1917 a Kongres ho podľa amerického ministerstva financií od roku 1960 do roku 2023 zvýšil, odložil alebo upravil 78-krát, za republikánov aj za demokratov. V roku 2023 ho pozastavili a v roku 2025 zase zvýšili. Federálny dlh dosiahol k 20. októbru 2026 približne 40,4 bilióna dolárov.

Pravidlá teda samy nestačia. Budú fungovať, až keď ich budú politici chcieť dodržiavať, a to sa stane, až keď ich za šetrenie prestaneme trestať. Keď vám nabudúce niekto pred voľbami niečo "dá", skúste sa spýtať, komu to vzali a kto to zaplatí. A potom aj seba, prečo ste si to pýtali.

Alebo má pravdu Warren Buffett. V roku 2011 v rozhovore pre CNBC povedal, že by deficit ukončil za päť minút. Stačil by vraj zákon, podľa ktorého by sa poslanci, za ktorých deficit prekročí 3 % HDP, už nemohli uchádzať o znovuzvolenie. Myslel to s nadsádzkou. Ale možno je to naozaj jediný recept, ktorý by zabral.