Podobnosť s dneškom čisto náhodná: „Najhoršie na tom všetkom je, že ľudia sa už neboja o vládne výdavky. Zdá sa, že ďalšia miliarda alebo dve nič neznamenajú. Keď bol Coolidge prezidentom v časoch prosperity, odmietol vyplatiť vojakom bonus zo strachu pred infláciou a ľudia s ním súhlasili. Dnes, tvárou v tvár bezprecedentným deficitom, ľudia vidia, že Kongres schvaľuje bonus, a sotva o tom počuť. Všeobecná ľahostajnosť k zvýšeným výdavkom sa mi zdá byť nebezpečným signálom.“ Benjamin Roth, v roku 1936 vo svojom denníku z čias veľkej hospodárskej krízy, reagujúc na politiku rastúceho vládneho deficitu a hroziacej inflácie
„Dnešným dňom nariaďujem zmrazenie všetkých cien a platov na celom území USA na obdobie 90 dní.“ S týmto vyhlásením vystúpil Richard Nixon 15.8.1971 v televízii. Urobil tak pod tlakom inflácie, ktorá v predchádzajúcom roku dosiahla 5% a rok predtým 9%. Po uplynutí 90 dňového obdobia nasledovali ďalšie tri fázy cenových a mzdových kontrol, ktoré sa skončili až v apríli roku 1974. Prečo sa Nixon odhodlal k tomuto kroku? Inflácia v roku 1971 nebola vyššia ako dnes (USA – 5,4% v auguste 2021). Nixon sa však nemohol upokojovať tým, že ide o dočasný fenomén a zároveň riskovať ohrozenie svojho znovuzvolenia. Opatrenia...
Keď vo vojnovom období 1940-1945 stúpli vládne výdavky USA z 9 miliárd USD na 90 miliárd, riešila federálna vláda problém, ako vybrať od ľudí adekvátne vyššie dane. Milton Friedman Na pomoc jej prišiel z dnešného pohľadu nečakaný spojenec. Milton Friedman, neskoršie nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia. Práve on pomohol zmeniť dlho zaužívanú prax platenia daní z príjmov. Dovtedy musel každý zamestnanec k 15. marcu vypísať šek a poslať federálnej vláde dane za celý predchádzajúci rok. Milton Friedman prišiel s návrhom zaviesť preddavkové platby dane, ktoré po novom odvádzal už samotný zamestnávateľ ešte pred vyplatením...
