Eurozóna nie je homogénny celok, a to ani ekonomicky. Je to zoskupenie štátov, kde sú na jednej strane krajiny ako Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré aplikujú zodpovednú fiškálnu politiku a miera ich zadlženia (meraná pomerom verejného dlhu k HDP) je nízka. Aktuálne sú to však práve tieto krajiny, ktoré zaznamenávajú najvyššie miery inflácie (Estónsko 20%).
Na druhej strane sú ekonomiky Grécka, Talianska a Portugalska, kde miera zadlženia významne presahuje 100% HDP. Tieto krajiny zatiaľ nezaznamenali takú mieru inflácie ako pobaltské krajiny. Navyše, inflácia im ako dlžníkom vyhovuje a umožňuje im tieto dlhy monetizovať.
Za týchto okolností má ECB pred sebou ťažkú úlohu, ako uspokojiť oba tábory. Ako vybalansovať boj proti inflácii a riziko bankrotu najzadlženejších ekonomík Eurozóny. Doterajšie váhanie ECB ohľadom navyšovania úrokových sadzieb naznačuje, kde vidí ECB väčšiu prioritu. Fed medzitým avizuje ďaľšie zvýšenie úrokových sadzieb v júli, pravdepodobne o 0,75 percentuálneho bodu.
